Odborný kontext našej činnosti

Sociálne determinanty zlej zdravotnej situácie v marginalizovaných komunitách

Dlhodobé nadmerné vystavenie zdravie-ohrozujúcim faktorom u skupiny ľudí vymedzenej etnicky predstavuje vždy historický dôsledok predovšetkým sociálnych procesov. Rovnako tomu je i v prípade marginalizovaných rómskych komunít (ďalej len „MRK“) a ďalších znevýhodnených skupín v strednej a východnej Európy vrátane Slovenska, kde tieto sociálne procesy zahŕňali a zahŕňajú na jednej strane diskrimináciu, rasizmus a priestorovú segregáciu (tu zo strany niekde i celých generácií zainteresovaných Nerómov), a na strane druhej i rôzne formy nezáujmu, odporu, podceňovania sa i dobrovoľnej segregácie (tu zo strany niekde i celých generácií samotných obyvateľov MRK). Okrem nadmerného vystavenia zdravie-ohrozujúcim faktorom tie isté sociálne procesy zároveň prispievajú aj k ďalším znevýhodneniam MRK: obyvatelia segregovaných rómskych osídlení súčasne vykazujú aj najnižšie dosiahnuté vzdelanie, najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti a najnižšie príjmy.

Uvedené sociálne procesy aj ich výsledky sa pri tom vzájomne ďalej podporujú (napr. horšie zdravie znižuje šance uspieť vo vzdelávaní či zamestnaní). Výrazne horšia zdravotná situácia v MRK tak prakticky tvorí len pod-súčasť omnoho širšieho a komplexného spoločenského problému – „multi-dimenzionálneho sociálneho vylúčenia Rómov“.

Súčasné moderné teórie epidemiológie a verejného zdravia vyššie načrtnutú komplexnosť problematiky sociálnych nerovností v zdraví zhŕňa v tzv. „mnoho-vrstvových modeloch SDZ“. Užitočnosť takýchto modelov spočíva predovšetkým v prehľadnom zhrnutí všetkého, o čom existujú dôkazy, že zvykne prispievať k udržiavaniu nerovností v zdraví v prostrediach súčasných industrializovaných štátov. Súčasné teórie intervencií ohľadne sociálnych nerovností v zdraví z týchto modelov vychádzajú. K ich odporúčaniam ohľadne toho, čo zahrnúť, však na základe skúseností z intervenčnej praxe pridávajú ďalšie odporúčania ohľadne toho, ako konkrétnejšie postupovať.

Základným a prakticky najzásadnejším z odporúčaní tohto druhu je, že akékoľvek intervencie na úrovni SDZ je potrebné plánovať a realizovať za priebežného zohľadňovania podrobných informácií aj o lokálnych kontextoch, pretože skutočné usporiadania jednotlivých sociálnych determinantov zvyknú byť miesto od miesta odlišné a značne premenlivé. Ďalšie súvisiace kľúčové odporúčanie pre prax intervencií na úrovni SDZ je požiadavka na participáciu cieľovej populácie, a to pokiaľ možno počas celého procesu plánovania, realizácie a vyhodnocovania intervencií. Dôvodom je, že participatívnosť zvykne výrazne napomôcť nielen etickej legitímnosti, ale zároveň i praktickej zmysluplnosti a realizovateľnosti intervencií – popri zlepšovaní prístupu k praktickým informáciám o miestnych kontextoch aj zvyšovaním zainteresovanosti miestnej populácie, navyšovaním miestnych kapacít, atď.

Záverečná správa: Úroveň podmienok pre zdravie a zdravotné potreby vo vylúčených rómskych osídleniach

Základným poslaním príspevkovej organizácie MZ SR Zdravé regióny je zlepšiť využívanie  služieb zdravotnej starostlivosti príslušníkmi marginalizovaných komunít (MRK)a  poskytovať priamo týmto komunitám zdravotnú osvetu a poradenstvo v oblasti podpory zdravia. Predmetom činnosti organizácie je aj systematické mapovanie a cielený zber údajov, ktoré prispievajú k posilneniu informovanosti a prehĺbeniu spolupráce s relevantnými inštitúciami za účelom presnejšieho smerovania politík zdravia v regiónoch.

 

Dané ciele sa organizácii dlhodobo darí napĺňať najmä prostredníctvom národného projektu Zdravé komunity 2B, ktorý realizuje vďaka podpore Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu ľudské zdroje. Projekt Zdravé komunity stavia na originálnom koncepte zdravotnej mediácie, v rámci ktorej realizuje podporu, osvetu a asistenciu prístupu k zdravotným službám pre ohrozené skupiny. Tieto aktivity realizuje prostredníctvom rozsiahlej funkčnej siete spoluprác, ktorá pokrýva tri štvrtiny najohrozenejších vylúčených rómskych osídlení, a ktorú aktuálne tvorí 264 asistentov podpory zdravia priamo z dotknutých komunít, 24 koordinátorov asistentov podpory zdravia, 852 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a 10 nemocníc.

Predchádzajúce vedenie projektu Zdravé komunity si v roku 2014-2015 objednalo evalvačný výskum, z ktorého vyplynulo, že program sa v danom období zameriaval príliš úzko – najmä na správanie súvisiace so zdravím, zdravotnú gramotnosť a na asistenciu s prístupom k zdravotným službám – a nemal k dispozícii systematické podrobné informácie o zdravotných potrebách v konkrétnych osadách. Zároveň nedisponoval údajmi, podľa ktorých by sa dalo presvedčivo preukázať, čo sa mu darí vylepšovať.

Národnému projektu Zdravé komunity 2A, realizovanému v období 2017 – 2019 príspevkovou organizáciou MZ SR Zdravé regióny, bolo umožnené pokúsiť sa vyriešiť tieto nedostatky prostredníctvom výskumu, ktorý realizoval ako externý dodávateľ tím Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Výsledky uvedeného výskumu predstavujú prvé podrobné meranie podmienok pre zdravie a stanovenie zdravotných potrieb obyvateľov vylúčených rómskych osídlení u nás. Hlavnými účelmi výskumu boli: 1) zabezpečenie vstupných údajov potrebných na vyhodnotenie úspešnosti národného projektu Zdravé komunity v období 2017 – 2022 a 2) zabezpečenie údajov o tom, čo všetko pre zlepšenie zdravia potrebujú jednotlivé vylúčené rómske osídlenia.

Vďaka výsledkom dnes organizácia vie, na čo je potrebné sa v nasledujúcom období sústrediť v konkrétnych lokalitách. Keďže ide o štatisticky reprezentatívne údaje,  porovnaním situácií v lokalitách v roku 2019 a 2022 bude projekt zároveň schopný presvedčivo ukázať, čo sa organizácii podarilo za dané obdobie zmeniť svojou prácou.

Podľa riaditeľky organizácie ide o ďalší významný krok v transformácii pôvodne malého neziskového projektu na novú efektívnu súčasť systému verejného zdravotníctva.

Celý dokument nájdete tu:

Úroveň podmienok pre zdravie a zdravotné potreby vo vylúčených rómskych osídleniach