Odborný kontext našej činnosti

Sociálne determinanty zlej zdravotnej situácie v marginalizovaných komunitách

Dlhodobé nadmerné vystavenie zdravie-ohrozujúcim faktorom u skupiny ľudí vymedzenej etnicky predstavuje vždy historický dôsledok predovšetkým sociálnych procesov. Rovnako tomu je i v prípade marginalizovaných rómskych komunít (ďalej len „MRK“) a ďalších znevýhodnených skupín v strednej a východnej Európy vrátane Slovenska, kde tieto sociálne procesy zahŕňali a zahŕňajú na jednej strane diskrimináciu, rasizmus a priestorovú segregáciu (tu zo strany niekde i celých generácií zainteresovaných Nerómov), a na strane druhej i rôzne formy nezáujmu, odporu, podceňovania sa i dobrovoľnej segregácie (tu zo strany niekde i celých generácií samotných obyvateľov MRK). Okrem nadmerného vystavenia zdravie-ohrozujúcim faktorom tie isté sociálne procesy zároveň prispievajú aj k ďalším znevýhodneniam MRK: obyvatelia segregovaných rómskych osídlení súčasne vykazujú aj najnižšie dosiahnuté vzdelanie, najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti a najnižšie príjmy.

Uvedené sociálne procesy aj ich výsledky sa pri tom vzájomne ďalej podporujú (napr. horšie zdravie znižuje šance uspieť vo vzdelávaní či zamestnaní). Výrazne horšia zdravotná situácia v MRK tak prakticky tvorí len pod-súčasť omnoho širšieho a komplexného spoločenského problému – „multi-dimenzionálneho sociálneho vylúčenia Rómov“.

Súčasné moderné teórie epidemiológie a verejného zdravia vyššie načrtnutú komplexnosť problematiky sociálnych nerovností v zdraví zhŕňa v tzv. „mnoho-vrstvových modeloch SDZ“. Užitočnosť takýchto modelov spočíva predovšetkým v prehľadnom zhrnutí všetkého, o čom existujú dôkazy, že zvykne prispievať k udržiavaniu nerovností v zdraví v prostrediach súčasných industrializovaných štátov. Súčasné teórie intervencií ohľadne sociálnych nerovností v zdraví z týchto modelov vychádzajú. K ich odporúčaniam ohľadne toho, čo zahrnúť, však na základe skúseností z intervenčnej praxe pridávajú ďalšie odporúčania ohľadne toho, ako konkrétnejšie postupovať.

Základným a prakticky najzásadnejším z odporúčaní tohto druhu je, že akékoľvek intervencie na úrovni SDZ je potrebné plánovať a realizovať za priebežného zohľadňovania podrobných informácií aj o lokálnych kontextoch, pretože skutočné usporiadania jednotlivých sociálnych determinantov zvyknú byť miesto od miesta odlišné a značne premenlivé. Ďalšie súvisiace kľúčové odporúčanie pre prax intervencií na úrovni SDZ je požiadavka na participáciu cieľovej populácie, a to pokiaľ možno počas celého procesu plánovania, realizácie a vyhodnocovania intervencií. Dôvodom je, že participatívnosť zvykne výrazne napomôcť nielen etickej legitímnosti, ale zároveň i praktickej zmysluplnosti a realizovateľnosti intervencií – popri zlepšovaní prístupu k praktickým informáciám o miestnych kontextoch aj zvyšovaním zainteresovanosti miestnej populácie, navyšovaním miestnych kapacít, atď.